V súčasnej dobe výrazného zvyšovania cien energií je zatepľovanie budov veľmi aktuálne hlavne z dôvodu finančných úspor pri užívaní budov. Zlepšenie tepelnej ochrany budov zateplením súvisí so zabezpečením základných požiadaviek na stavby v oblasti zdravia, hygieny a znižovania energetickej náročnosti pri prevádzke budov.  Samotným zateplením neriešime len zníženie nadmernej spotreby energie budov na vykurovanie, ale môžeme vyriešiť aj problémy týkajúce sa nízkych tepelnoizolačných vlastností materiálov použitých pri výstavbe, ktoré boli poplatné stavu poznania problematiky v dobe realizácie. Takisto môžeme odstrániť aj nadmernú vlhkosť v stavebných konštrukciách z ktorej vznikajú poruchy na konštrukciách ako:

Kondenzácia vody na stenách, stropoch (podlahách), orosovanie okien a s toho vyplývajúci výskyt plesní na obvodových konštrukciách,

Statické poruchy v dôsledku teplotných dilatácií,

Tepelná nepohoda v budovách (poklesy vnútorných teplôt pri prerušení vykurovania v zimnom období a vzostup vnútorných teplôt v letnom období )

Poruchy v dôsledku pôsobenia agresívneho ovzdušia na nechránený vonkajší povrch.

Pred samotným rozhodnutím stavebníka o zateplení budovy, alebo o dodatočnom zateplení je dôležité urobiť projekt zatepľovania. Aby tento projekt adekvátne odrážal odporúčania platných noriem, ako aj požiadavky stavebníka a samotné zatepľovanie bolo efektívne je potrebné poznať tepelnoizolačné vlastnosti materiálov budovy a jej konštrukcií ( tepelné mosty, detaily ), ako i vzájomné pôsobenie jednotlivých materiálov. Nedeliteľnou súčasťou je samozrejme výber vhodného a kvalitného  materiálu na zatepľovanie budovy, ako aj výkon dozoru nad samotnou realizáciou zatepľovania odborne spôsobilými osobami .

Dôvody zatepľovania budov z pohľadu stavebníka môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to ekonomické a technické. Tieto dôvody nadobúdajú  reálnu podobu hlavne pri dodatočnom  zateplení budov, kde sa samotným zatepľovaním zlepšuje fyzický stav budov, odstraňujú sa nedostatky zo zanedbanej údržby  a zároveň sa približujú technické parametre konštrukcií súčasným požiadavkám kladených na stavebné konštrukcie.

Podľa druhu konštrukcie, ktorá je predmetom zateplenia môžeme zatepľovanie rozdeliť na:

Zatepľovanie obvodového plášťa

Zatepľovanie strešného plášťa

Zatepľovanie otvorových konštrukcií

Zatepľovanie vnútorných konštrukcií, ktoré rozdeľujú miestnosti s rôznou teplotou vnútorného vzduchu.

Samotné zatepľovanie obvodového plášťa budovy môžeme previesť rôznymi spôsobmi a to:

S tepelnou izoláciou na vonkajšej strane konštrukcie ( vonkajšie zateplenie)

S tepelnou izoláciou na vnútornej strane konštrukcie ( vnútorné zateplenie)                        

S tepelnou izoláciou vo vnútri konštrukcie ( vrstvená konštrukcia – nie je obvyklí pri dodatočnom zateplení )

Na Slovensku je využívané najmä zatepľovanie  s tepelnou izoláciou z vonkajšej strany konštrukcie.

Zatepľovacie systémy obvodového plášťa z hľadiska princípov skladby jednotlivých vrstiev, použitých materiálov a doplnkov delíme na:

Odvetrané ( montované ) zatepľovacie systémy, ktoré sa skladajú z tepelnoizolačnej vrstvy, kotviacej a nosnej konštrukcie, odvetranej vzduchovej vrstvy a obkladu ( v súčasnej dobe je vydaných 15 osvedčení pre odvetrané zatepľovacie systémy )

Kontaktné zatepľovacie systémy, ktoré sa skladajú so spojovacej vrstvy, tepelnoizolačnej vrstvy, výstužnej vrstvy s výstužnou mriežkou a povrchovej vrstvy so základným alebo elegačným náterom ( v súčasnej dobe je vydaných 39 osvedčení podľa zákona 90/1998 Z.z. pre kontaktné zatepľovacie systémy ).

Kontaktné zatepľovacie systémy zaznamenávajú rozmach najmä od roku 1991 a  sú stavebníkmi najviac aj využívané pri zatepľovaní budov. Samostatnou kapitolou zatepľovania sú tepelnoizolačné omietky, ktoré sa používajú aj v dnešnej dobe hlavne pri dodatočnom zatepľovaní historických stavieb. Maximálna hrúbka tepelnoizolačnej omietky je cca. 60 mm. Súčiniteľ tepelnej vodivosti týchto omietok sa pohybuje v rozmedzí λ=0,09 W.m^-1K^-1 u štandardných omietok až λ=0,04 W.m^-1K^-1 u nadštandardných omietok ponúkanými niektorými firmami.

Kontaktné zatepľovacie systémy sú na Slovensku najrozšírenejšie zatepľovacie systémy. Princíp je založený na jeho skladbe, ktorá obsahuje vysoko účinný izolant. Ako tepelná izolácia sa najčastejšie používa tuhý samozhášavý penový polystyrén, extradurovaný polystyrén, tuhé minerálne vláknité dosky ( niekedy sa vyskytuje aj korok a penový polyuretán ). Táto tepelná izolácia je lepená pomocou lepiacich stierok ( min. na 40% povrchu ) na vopred pripravený podklad a proti odtrhnutiu saním vetra sa kotvia tanierovými hmoždinkami  množstve podľa statického výpočtu (min. 5 ks/1m² ). Na takto nalepené platne ( predtým prebrúsené ) je do tenkej vrstvy lepiacej stierky vtlačená a tým ukotvená sieťovina so sklených vlákien , ktorá sa na jej stykoch prekrýva so susediacim pásom v šírke min. 10 cm. Po zaschnutí stierky a nanesení podkladného penetračného náteru sa systém uzavrie povrchovou úpravou.      Povrchové úpravy môžu byť na báze minerálnych a silikátových omietok ( dobrá priepustnosť vodných pár, odolné voči zašpineniu ), disperzných a silikónových živíc ( široký sortiment farebných odtieňov, vysoká pružnosť, odolné voči zašpineniu ), dekoratívnych omietok ( mozaikové omietky ). Hlavné výhody kontaktných zatepľovacích systémov sú:

Technologická jednoduchosť a výkonnosť systému

Cenová výhodnosť pri porovnaní s ostatnými spôsobmi zatepľovania

Umožňuje vytvorenie  a riešenie aj náročných stavebných detailov

Povrchové úpravy poskytujú neobmedzenú farebnú škálu ( odborníci doporučujú na zatepľovacie systémy aplikovať svetlé odtiene)

Ľahká údržba a opraviteľnosť, vyvážená životnosť všetkých komponentov

Môže mať prírodný vzhľad povrchovej úpravy s voliteľnou štruktúrou

Pri betónových konštrukciách zamedzuje karbonizácii betónov

Medzi nevýhody týchto systémov môžeme zaradiť náročnú prípravnú fázu ( podklad, kvalifikovaný návrh ), závislosť účinnosti systému od kvality vybraných materiálov a od spôsobu a kvality prevedenia realizácie prác pri zatepľovaní (zväčšujúca sa prácnosť pri realizácií členitých obvodových plášťoch ). Kontaktné zatepľovacie systémy sa doporučujú použiť pre zateplenie rodinných domov, obytných ( panelových domov ) a občianskych budov.

Zatepľovanie budov je v  dobe zvyšovania cien energií fenoménom na poli stavebného trhu. Najpoužívanejšími zatepľovacími systémami obvodových plášťov sú kontaktné zatepľovacie systémy, ktoré pre stavebníkov prinášajú množstvo výhod a  úspor. Pri terajšom množstve výrobcov a dodávateľov materiálov určených na zatepľovanie je treba pri výbere vhodného spôsobu zateplenia sa obrátiť na kvalifikovaných pracovníkov, ktorí vám odborne poradia a pomôžu sa zorientovať na trhu so zatepľovacími systémami.